Daniel Šmihula
Politika Začalo sa to 16. novembra
Pôvodne vyšlo v Slove 15. 11. 2000. Osobné spomienky na študentskú demonštráciu 16.novembra 1989 v Bratislave.
Právnik, politológ a aktívny publicista. Zoznam autorových rubrík: Politika, Dejiny, Civilizácia, Kultúra a literatúra, Medzinárodné vzťahy, Osobnosti, Právo, Medzinárodné a európske právo, Súkromné, Nezaradené
Pôvodne vyšlo v Slove 15. 11. 2000. Osobné spomienky na študentskú demonštráciu 16.novembra 1989 v Bratislave.
Grécka kríza sa nezriedka spája s eurom ako jej hlavnou príčinou. Vysvetlenie to je priamočiare a ľúbivé, no krátke zamyslenie sa nad všetkými okolnosťami a alternatívami spochybní túto tézu.
Dlhy sú dnes v prípade štátov nezriedka posudzované takmer ako svojrázne morálne zlyhania – ako príklad nerozumnej a detinskej politiky, ktorá musí viesť k úpadku a nešťastiu. Pritom to je nadmerne kritické stanovisko a rôzne formy pôžičiek a úverovania majú svoj ekonomický význam.
Viditeľné znaky mierneho hospodárskeho zotavenia vo väčšine západných štátov nám poskytujú príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako by mala vyzerať budúcnosť slovenskej ekonomiky.
Z najnovších zverejnených údajov Eurostatu (z. 19.6.2013) o hrubom domácom produkte na obyvateľa podľa parity kúpnej sily pre rok 2012 vyplýva, že v tomto parametri Slovensko dosiahlo 75 % priemeru EÚ a dostalo sa na úroveň dvoch tzv. starých členských krajín EÚ: Portugalska a Grécka, čo musíme považovať za úspech. (Pravda, tieto krajiny nám svojim úpadkom čiastočne bežali oproti.)
Prvá svetová vojna, ktorá sa začala 28. júla 1914, v zásade determinovala celé dvadsiate storočie: Prvýkrát od barbarských čias bola do poľa vyhnaná väčšina mužskej populácie, vojna prestala byť záležitosťou profesionálov, bombardovanie a blokáda priniesli jej hrôzy z bojiska aj do hlbokého zázemia, zničila niekoľko stáročia existujúcich impérií, predznamenala neskorší rozpad koloniálnej sústavy, dala zrod radikálnym totalitným ideológiám a v zásade plynulo pokračovala sériou konfliktov, ktoré vyvrcholili novou svetovou vojnou.
Ukazuje sa, že pokus vyriešiť tzv. dlhovú krízu v Európskej únii prostredníctvom šetrenia bol úspešný len čiastočne. Je to aj logické. Ekonomické uvažovanie na makroekonomickej úrovni nie je totožné s uvažovaním napr. v rámci rodinného rozpočtu, v ktorom možno šetriť na spotrebe, lebo príjmy prichádzajú „zvonka“ (plat, zisky z podnikania) a sú obyčajne konštantné a nezávislé na výdavkoch. Možno tak vytvárať rezervu, ktorá sa dá odložiť, investovať, alebo využiť na splatenie dlhov.
Na proteste Gorila v Banskej Bystrici v stredu 8.februára boli konečne predstavené požiadavky demonštrantov, ktoré majú dlhodobejší dosah. Požadovali zavedenie väčšinového volebného systému, posilnenie inštitútov priamej demokracie (napr. referendum), zrušenie trestnoprávnej imunity poslancom a dôsledné vyšetrenie podozrení vyplývajúcich zo spisu Gorila. Predovšetkým prvé dva by znamenali zmenu podoby slovenského politického života.
Odpoveď na často kladenú otázku, prečo sa zaoberať dejinami je jednoduchá: Dejiny študujeme preto, aby sme podstatným spôsobom rozširovali svoje osobné skúsenosti o tom, ako funguje ľudská spoločnosť a ako je možné riešiť rôzne situácie v politike, správe, verejnom živote a napokon i vo vlastnom živote.
Gróf Richard Nikolaus von Coudenhove-Kalergi (1894-1972) vo svojej knihe Pan-európa vydanej v roku – ak ma pamäť neklame - 1923 použil známy príklad z antických dejín, aby varoval európske štáty pred tým, čo ich postihne, keď sa nedokážu zjednotiť a integrovať.
James Fulcher: Kapitalizmus Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010 (recenzia) Útla asi stostranová knižočka Jamesa Fulchera je stručným opisom fungovania kapitalistickej trhovej ekonomiky. Neponúka žiadne prevratné náhľady a ani zdrvujúcu kritiku. Pôsobí skôr ako skriptá alebo značne rozšírené heslo zo slovníka.
David Schweickart: Po kapitalizme (Ekonomická demokracia) Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010 (recenzia)
Recenzia knihy Michala Alberta „Naša nádej (Život bez kapitalizmu)“ Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009, Bratislava, 224 strán
Odporcovia vojny v Iraku a Afganistane a zástancovia stiahnutia amerických a spojeneckých vojsk z týchto krajín síce pôsobia ako morálne čistí idealisti a dokážu si získať sympatie verejnosti, no opomínajú niekoľko závažných skutočností.