Frustrácia vzdelanej strednej triedy

Autor: Daniel Šmihula | 19.3.2018 o 14:11 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  72x

Pocit chudoby, nedocenenosti a z toho vyplývajúcej frustrácie sa nemusí spájať len so skutočnou chudobou alebo obyvateľmi problémových regiónov.

V slovenských pomeroch je vlastný aj strednej triede a to  hlavne tzv. vzdelanej strednej triede. Ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí (najmä z humanitných odborov), ktorí pracujú prevažne vo verejnom sektore: školstve, zdravotníctve, vede, štátnej a inej verejnej správe a pod.

V ich prípade nemôžeme hovoriť, žeby ich mzdy nestačili na živobytie, alebo trpeli skutočným nedostatkom. Ich frustrácia vyplýva z iných špecifických príčin vrátane subjektívnej reflexie vlastného postavenia. Predovšetkým úradníci, učitelia, lekári, novinári a pod. majú vzhľadom na predstavu o svojom stavovskom statuse  vysoké očakávania v oblasti prestíže a príjmov.

Asi také, aké  vyplývajú z porovnania s vyspelejšími európskymi štátmi alebo zostali v spoločenskej pamäti z prvej republiky a z obdobia „neskorého socializmu“, v ktorom kvôli malým rozdielom v príjmoch formálne vzdelanie, zamestnanie a profesijný status hrali významnejšiu úlohu než dnes. Väčšina príslušníkov spomenutej vzdelanej strednej vrstvy revolúciu a liberalizáciu spoločenských pomerov po roku 1989 určite vnímala ako príležitosť pre väčšiu slobodu ich kreativity, verejné vystupovanie, publikovanie atď. Avšak nová sociálna diferenciácia už bola založená na reálnych majetkoch a peniazoch, ku ktorým sa  jednoducho nedostali.  Niekdajšia „pracujúca inteligencia“ sa tak môže cítiť byť spoločensky predbehnutá novou vrstvou podnikateľov a manažérov, ktorými veľmi často ľudsky pohŕda. Rast majetkových rozdielov preto znamenal pre vzdelanú strednú vrstvu zväčša relatívny spoločenský úpadok.

Štruktúra slovenskej ekonomiky a spoločnosti je navyše taká, že aktuálne v danej vývojovej fáze poskytuje skôr príležitosti stredoškolsky technicky vzdelaným robotníkom alebo inžinierom – nie ľuďom v oblasti terciálnej ekonomiky, humanitných  a kreatívnych povolaní.  (ako je dnes možné v ekonomicky vyspelejších štátoch). Títo sú tak odkázaní na prácu vo verejnom sektore a pomerne nízky tabuľkový plat, ktorý navyše neposkytuje dostatočnú flexibilitu, ktorá by reflektovala  napr. vyššiu aktivitu. Špecifický systém povinného členstva v rôznych profesijných  komorách  do veľkej miery bráni aj voľnému prelievaniu pracovnej sily. Mnoho príslušníkov tejto opisovanej skupiny navyše býva v Bratislave a jej okolí, pretože len tam sa vie adekvátne uplatniť, pričom v Bratislave sú  náklady na bývanie sú trojnásobné a  ostatné životné potreby jednapolnásobné než niekde v okresnom meste. Pritom plat docenta, učiteľa, lekára a úradníka v Bratislave je len o málo vyšší, než by mal na Orave – a teda na bratislavskú cenovú hladinu nedostatočný.

Uvedené povolania sú navyše podmienené vysokoškolským vzdelaním, takže ich vykonávatelia museli stráviť štyri, päť až osem rokov navyše mimo pracovného procesu a tak nezarábali. Vzhľadom na priemerné platy finančnú stratu oproti priemyslovákovi, ktorí sa zamestnal niekde v automobilke, doženú až okolo štyridsiatky – a mnohí vlastne nikdy.

Táto vrstva, ktorá odhadom môže reprezentovať asi 15-20% všetkých zamestnancov,  už dlhšie manifestuje svoju nespokojnosť.  Jej prirodzeným prejavom je pritom orientácia na politické riešenie a tiež výrazné prenikanie do médií a verejnej diskusie (aj preto sa zdá byť nespokojnosť na Slovensku väčšia, než by mala vyplývať  z reálnych sociálno-ekonomických ukazovateľov). Je tak aj jednou z príčin spoločenskej a politickej radikalizácie, ktorú aktuálne prežívame. Na jej stlmenie zrejme bude nutné prijať adekvátne  opatrenia v sociálnej a finančnej oblasti. Čakať 20-30 rokov na prirodzený vývoj ekonomiky, ktorý by poskytol uplatnenie napr. v rodiacom sa kreatívnom priemysle, vývoji, alebo proste len zvýšil disponibilné verejné zdroje, môže byť krátkozraké. Dovtedy sa totiž môže presadiť pokus o niektoré antisystémové riešenie.

(Pôvodne publikované v HN 8.3.2018)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Všetko zadarmo, Fico sa vrátil

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?