Frustrácia vzdelanej strednej triedy

Autor: Daniel Šmihula | 19.3.2018 o 14:11 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  23x

Pocit chudoby, nedocenenosti a z toho vyplývajúcej frustrácie sa nemusí spájať len so skutočnou chudobou alebo obyvateľmi problémových regiónov.

V slovenských pomeroch je vlastný aj strednej triede a to  hlavne tzv. vzdelanej strednej triede. Ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí (najmä z humanitných odborov), ktorí pracujú prevažne vo verejnom sektore: školstve, zdravotníctve, vede, štátnej a inej verejnej správe a pod.

V ich prípade nemôžeme hovoriť, žeby ich mzdy nestačili na živobytie, alebo trpeli skutočným nedostatkom. Ich frustrácia vyplýva z iných špecifických príčin vrátane subjektívnej reflexie vlastného postavenia. Predovšetkým úradníci, učitelia, lekári, novinári a pod. majú vzhľadom na predstavu o svojom stavovskom statuse  vysoké očakávania v oblasti prestíže a príjmov.

Asi také, aké  vyplývajú z porovnania s vyspelejšími európskymi štátmi alebo zostali v spoločenskej pamäti z prvej republiky a z obdobia „neskorého socializmu“, v ktorom kvôli malým rozdielom v príjmoch formálne vzdelanie, zamestnanie a profesijný status hrali významnejšiu úlohu než dnes. Väčšina príslušníkov spomenutej vzdelanej strednej vrstvy revolúciu a liberalizáciu spoločenských pomerov po roku 1989 určite vnímala ako príležitosť pre väčšiu slobodu ich kreativity, verejné vystupovanie, publikovanie atď. Avšak nová sociálna diferenciácia už bola založená na reálnych majetkoch a peniazoch, ku ktorým sa  jednoducho nedostali.  Niekdajšia „pracujúca inteligencia“ sa tak môže cítiť byť spoločensky predbehnutá novou vrstvou podnikateľov a manažérov, ktorými veľmi často ľudsky pohŕda. Rast majetkových rozdielov preto znamenal pre vzdelanú strednú vrstvu zväčša relatívny spoločenský úpadok.

Štruktúra slovenskej ekonomiky a spoločnosti je navyše taká, že aktuálne v danej vývojovej fáze poskytuje skôr príležitosti stredoškolsky technicky vzdelaným robotníkom alebo inžinierom – nie ľuďom v oblasti terciálnej ekonomiky, humanitných  a kreatívnych povolaní.  (ako je dnes možné v ekonomicky vyspelejších štátoch). Títo sú tak odkázaní na prácu vo verejnom sektore a pomerne nízky tabuľkový plat, ktorý navyše neposkytuje dostatočnú flexibilitu, ktorá by reflektovala  napr. vyššiu aktivitu. Špecifický systém povinného členstva v rôznych profesijných  komorách  do veľkej miery bráni aj voľnému prelievaniu pracovnej sily. Mnoho príslušníkov tejto opisovanej skupiny navyše býva v Bratislave a jej okolí, pretože len tam sa vie adekvátne uplatniť, pričom v Bratislave sú  náklady na bývanie sú trojnásobné a  ostatné životné potreby jednapolnásobné než niekde v okresnom meste. Pritom plat docenta, učiteľa, lekára a úradníka v Bratislave je len o málo vyšší, než by mal na Orave – a teda na bratislavskú cenovú hladinu nedostatočný.

Uvedené povolania sú navyše podmienené vysokoškolským vzdelaním, takže ich vykonávatelia museli stráviť štyri, päť až osem rokov navyše mimo pracovného procesu a tak nezarábali. Vzhľadom na priemerné platy finančnú stratu oproti priemyslovákovi, ktorí sa zamestnal niekde v automobilke, doženú až okolo štyridsiatky – a mnohí vlastne nikdy.

Táto vrstva, ktorá odhadom môže reprezentovať asi 15-20% všetkých zamestnancov,  už dlhšie manifestuje svoju nespokojnosť.  Jej prirodzeným prejavom je pritom orientácia na politické riešenie a tiež výrazné prenikanie do médií a verejnej diskusie (aj preto sa zdá byť nespokojnosť na Slovensku väčšia, než by mala vyplývať  z reálnych sociálno-ekonomických ukazovateľov). Je tak aj jednou z príčin spoločenskej a politickej radikalizácie, ktorú aktuálne prežívame. Na jej stlmenie zrejme bude nutné prijať adekvátne  opatrenia v sociálnej a finančnej oblasti. Čakať 20-30 rokov na prirodzený vývoj ekonomiky, ktorý by poskytol uplatnenie napr. v rodiacom sa kreatívnom priemysle, vývoji, alebo proste len zvýšil disponibilné verejné zdroje, môže byť krátkozraké. Dovtedy sa totiž môže presadiť pokus o niektoré antisystémové riešenie.

(Pôvodne publikované v HN 8.3.2018)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sakovú vytiahol na ministerstvo bývalý manžel, Kaliňákov kamarát

K aktivitám nádejnej ministerky vnútra sa Alexander Sako nevyjadruje. Sám je v niekoľkých verejných funkciách.

DOMOV

Dobré ráno: Fico s Kaliňákom sa vysmiali protestom aj prezidentovi

Saková je Kaliňákov, teda náš človek.

KOMENTÁRE

Saková je ďalší výkrik zúfalstva

Čím skôr však bude Saková vo funkcii, tým skôr bude môcť vláda žať politické plody svojho rozhodnutia.


Už ste čítali?