reklama

Ako sme zbohatli

Slovenský negativizmus a pesimizmus to asi prijme len ťažko, ale vstupujeme o obdobia, o ktorom zrejme budúci historici napíšu, že sme sa makroekonomicky reálne začali vyrovnávať západoeurópskym krajinám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V roku 2016 dosiahol na Slovensku hrubý domáci produkt podľa parity kúpnej sily na jedného obyvateľa okolo 31 200 amerických dolárov. Priemer EÚ je 37 800. Takže sme dosiahli asi 82,5% hodnoty priemeru EÚ. Portugalsko a Grécko (dve „staré“ členské krajiny EÚ) sme už nechali za sebou. Veľmi sme sa priblížili Česku (33 200 dolárov), ktoré je dnes najbohatšou postsocialistickou krajinou (okolo roku 2010 vystriedalo na tejto pozícii Slovinsko).

Áno, Rakúsko (pre nás tradične referenčná západná krajina) má 47 900 dolárov na hlavu. Tu ale treba povedať, že Rakúsko patrí do dvadsiatky najbohatších krajín sveta, kam sa asi najbližšiu generáciu nezaradíme. No napríklad vízia dobehnutia v tomto ukazovateli napr. Španielska (36 500 dolárov) alebo Talianska (36 300) v horizonte napr. roku 2025 je vcelku realistická. (A spomeňme si, ako sa nám v roku 1989 zdalo Taliansko bohaté a so životnou úrovňou, ktorú sme závideli.) Súčasná slovenská ekonomická výkonnosť je dnes asi 94% českej a 73% francúzskej. Otvorene môžeme povedať, že od prvej polovice 19. storočia - od začiatku priemyselnej revolúcie- zrejme tento pomer ekonomickej vyspelosti nebol nikdy pre nás taký priaznivý, ako je dnes.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ukazovateľ HDP podľa parity kúpnej sily môžeme spochybniť, nehovorí o nazhromaždenom bohatstve z minulosti, ani o vývoze ziskov, ktorý je v slovenskom prípade vysoký, a ani o regionálnych a sociálnych rozdieloch. No predsa len jeho zmeny majú istú vypovedaciu hodnotu. Rovnako môžeme frfľať, že „v Rakúsku zarábajú viac“ a nominálna čistá mzda v roku 2016 v tejto krajine bola asi 2,6-násobok slovenskej. Avšak treba sa uvedomiť, že v roku 2006 bola štvornásobne a v roku 1990 asi osemnásobne vyššia. Ani vyjadrenie „...sme alebo budeme porovnateľný s Talianskom, Nemeckom, Dánskom atď.“ nesmie vzbudzovať predstavu života v blahobyte a bez starostí pre každého. Tak to nevyzerá ani v týchto krajinách. Dajme tomu v Taliansku a Španielsku nachádzame zaostalé regióny a celé štvrte chudoby- dokonca chudoby etnizovanej - sú aj v Bruseli...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovenská frustrácia je daná predovšetkým nadmernými očakávaniami z roku 1989, po ktorých nasledovalo kruté vytriezvenie počas ekonomického prepadu asi o 25% medzi rokmi 1990-93, a ťažkými skúškami nasledovného transformačného obdobia, keď sme napr. životnú úroveň z roku 1989 vyrovnali asi až medzi rokmi 2002-2007 (podľa rôznych údajov a parametrov). Taktiež musíme pochopiť, že samotná politická zmena – hoci aj pozitívna- nezabezpečí ekonomický rast. Vytvára preň len podmienky, ktoré treba využiť aktívnou činnosťou a usilovnou prácou. Prebudovanie našej ekonomiky a spoločnosti začína prinášať skutočné ovocie až teraz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pomaly už zrejme môžeme začať o Slovensku, Slovinsku aj Česku uvažovať nie ako o problémových postsocialistických štátoch, ale azda ako o „najvýchodnejších krajinách západného blahobytu“. Musíme tiež odvrhnúť aj častý sebapodceňujúci pohľad na samých seba. Výkon, ktorý sme podali, osobitne vynikne, keď sa porovnáme nie s Čechmi, Slovincami, Rakúšanmi, Francúzmi a pod., ale s národmi, s ktorými sme historicky boli v jednej sociálno-ekonomickej a kultúrnej zóne (Poliaci, Maďari, Chorváti a do istej miery aj západné oblasti Rumunska a Ukrajiny). HDP podľa parity kúpnej sily na obyvateľa je v Poľsku 27 700 dolárov, v Maďarsku 27 200 a v Chorvátsku 22 300. Netreba to nadinterpretovať, ale fakticky sme sa ekonomicky „vymanili“ z vlastného regiónu a susedné národy, ktoré sa na nás pred storočím zvykli dívať zvrchu, sme predbehli..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navyše v rokoch 2017-2020 sa naša situácia zrejme ešte zlepší. Môžeme realisticky očakávať jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii. Základnou podmienkou toho je však ako-taká vnútropolitická stabilita a vhodné medzinárodné prostredie, ktoré nám poskytuje EÚ v oblasti ekonomickej a v podobe prístupu na veľký trh a NATO v oblasti bezpečnostnej. Keby sa tieto dva bloky oslabili alebo sa začali rozpadať, môžeme sa opäť prepadnúť do ťažkostí historicky typických pre malé stredoeurópske štáty.

(Pôvodne zverejnené v Pravde 25.4.2017.)

Daniel Šmihula

Daniel Šmihula

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  78x

Právnik, politológ a aktívny publicista. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaDejinyCivilizáciaKultúra a literatúraMedzinárodné vzťahyOsobnostiPrávoMedzinárodné a európske právoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu