Anexia a jej dôsledky

Autor: Daniel Šmihula | 22.7.2015 o 20:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  85x

Anexia je násilné a jednostranné pripojenie cudzieho územia (patriaceho inému štátu) k vlastnému štátu.

Takto pripojená môže byť čas územia cudzieho štátu alebo dokonca celé jeho územia. V minulosti išlo o vcelku častý spôsob zväčšovania územia štátu. No súčasné medzinárodné právo tento spôsob zakazuje – je tak spôsobom protiprávnym. Treba ju odlišovať od cesie (dobrovoľného zmluvného postúpenia alebo odpredaja), adjudikácie (prisúdenia medzinárodným rozhodcovským alebo súdnym orgánom) a tiež od spojenia štátov do nového štátneho útvaru.

Anexiu zakazuje medzinárodné právo priamo alebo nepriamo vo viacerých dokumentoch a to najmä odvolaním sa na rešpektovanie územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc (čl. 2 Charty OSN, Záverečný akt Helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v zásade č. III a IV.) a pod.

Výzvu k zrieknutiu sa politiky pripájania cudzích území možno nájsť už v Atlantickej charte z r. 1942, ale aj v období prvej svetovej vojny: spomeňme Wilsonových 14 bodov a tiež boľševické volanie po mieri “bez anexií a kontribúcií”.

Deklarácia zásad medzinárodného práva týkajúca sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou OSN (rezolúcia VZ OSN č. 2625/XX z r. 1970) zákaz agresívnej vojny a povinnosť rešpektovať štátne hranice (ale aj línie prímeria!) ďalej rozviedla.

Štvrtá Ženevská konvencia z roku 1949 v článku 47 zakazuje anexiu priamo a ukladá prípadnej okupačnej mocnosti zdržať sa všetkých krokov, ktoré by zásadne a nezvratne menili faktické a právne pomery na okupovanom území.

Od roku 1945 rozhodujúce svetové mocnosti už žiadne územia k sebe nepripájali – v procese dekolonizácie ich skôr strácali. Výnimku predstavuje azda získanie kontroly nad Tibetom v r. 1951 zo strany ČĽR (pričom právny charakter tohto aktu má rôzne interpretácie) a ruské obsadenie ukrajinského Krymu v r. 2014 s deklarovaním jeho právneho pripojenia k Ruskej federácii.

V mimoeurópskom priestore sa o úspešnú alebo aj neúspešnú anexiu pokúsilo viacero štátov.

Za dlhodobo trvácne (hoci pôvodne protiprávne no neskôr medzinárodno-právne uznané) možno považovať indickú anexiu portugalských enkláv indickom pobreží (Goa a pod.) v r. 1961 a indonézsku anexiu Západnej Novej Guinei v r. 1962. Neskoršie uznanie zo strany medzinárodného spoločenstva bolo dosiahnuté okrem iného aj preto, že tieto anexie sa interpretovali ako dovŕšenie procesu dekolonizácie.

Dočasným pokusom bola indonézska anexia Východného Timoru v r. 1975-1999, jordánska anexia “Západného brehu” v r. 1950-88 a iracká anexia Kuvajtu v r. 1990-91.

Otvorenými a doteraz neuzatvorenými prípadmi sú napr. marocká okupácia a deklarovaná anexia Západnej Sahary, ktorá sa začala v r. 1975, a jednotlivé izraelské okupácie a anexie po roku 1967 (Východný Jeruzalem, Golanské výšiny, problém izraelských osád na “Západnom brehu” atď.).

Evidentne však akákoľvek anexia vyvolala dlhodobú medzinárodnú krízu. Územie je totiž jedným zo základných podmienok existencie štátu a všetky pokusy sa cudzieho územia zmocniť a zmeniť hranice vyvolávajú prudkú reakciu nie len postihnutého štátu, no aj ostatného medzinárodného spoločenstva. Ostatné štáty sa totiž obávajú, že ak by pokus o danú anexiu uspel, mohol by sa stať precedensom aj v ich prípade niekedy v budúcnosti. Taktiež pokus o anexiu vnímajú ako porušenie mocenskej rovnováhy – vo význame ustáleného a rešpektovaného usporiadania medzinárodných mocenských pomerov – čo by ich tiež mohlo v konečnom dôsledku ohroziť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?