Osobne ma to teší aj z toho pohľadu, že tento vývoj som v rokoch 2005-2013 vcelku presne predpovedal vo viacerých článkoch. Slovensko tak potvrdilo svoju príslušnosť k trojici najúspešnejších postsocialistických krajín (Slovensko, Česko a Slovinsko). Dokonca môžeme smelo povedať, že za posledných dvesto rokov nebol v tomto ukazovateli rozdiel medzi Slovenskom a Českom niky taký malý ako dnes. Uvedený ukazovateľ v ČR v roku 2012 predstavoval 79% a v Slovinsku 82% priemeru EÚ. Do konca roku 2014 (čo sa ukáže v štatistikách v júni 2015) by sme naše relatívne zaostávanie voči nim mali ešte znížiť. Zároveň by niekedy vtedy na našu úroveň mal klesnúť Cyprus.
Na druhej strane Slovensko začnú dobiehať pobaltské krajiny, ktoré boli krízou v r. 2008-2012 postihnuté výraznejšie než Slovensko, no v súčasnosti prežívajú veľmi dynamický vzostup. V Pobaltí sa do popredia dostala najmä Litva, ktorej HDP na hlavu podľa parity kúpnej sily predstavuje 70% priemeru EÚ. Do konca roku 2014 by sa mohla dostať tesne za Slovensko. Pritom je zaujímavé, že ešte v deväťdesiatych rokoch bola z trojice pobaltských krajín považovaná za najchudobnejšiu.
V prípade Slovenska sa možnosti rastu založeného na lacnej pracovnej sile, ústretovosti voči zahraničnému kapitálu a automobilovom priemysle zakrátko vyčerpajú. Môžeme ešte zo zotrvačnosti päť rokov ekonomicky ako-tak rásť a dosiahnuť napr. 80% priemerného HDP na hlavu podľa parity kúpnej sily v Európskej únii, no mali by sme sa medzitým zamyslieť nad tým, čo ďalej unikátne chceme a čo môžeme ponúknuť svetovému trhu, na ktorý sme ako malá krajina odkázaní. Sme skrátka v situácii štartujúcej rakety, ktorá už spotrebovala palivo, no ešte zo zotrvačnosti letí hore. A teraz ide o to, čo sa naštartuje druhý stupeň, ktorý umožni pokračovať vo vzostupe alebo nie.
Ekonomická perspektíva Slovenska je v podpore vedy, výskumu a techniky, postupného prechodu na výroby a služby s čoraz vyššou pridanou hodnotou a v budovaní dopravnej, komunikačnej a energetickej infraštruktúry. Nosné odvetvia novej technologickej revolúcie, ktorá sa už pomaly rozbieha, možno už v daný moment identifikovať dostatočne zreteľne. Sú to alternatívne energetické a pohonné systémy, biomedicína, biotechnológie a nanotechnológie. Význam si zachovajú odvetvia špičkovej informatiky a elektroniky, farmaceutický priemysel, finančné služby a sofistikované bankovníctvo. Kto na ne najbližších päť rokov naskočí, poletí strmo hore.
Slovensko nemôže budovať svoju prosperitu na vnútornom trhu, vnútornom dopyte. Na to sme príliš malou a chudobnou krajinou. Pre nás môže byť zdrojom rastu len export, čo vyžaduje jasne proexportne a aktívne zmeranú politiku. A to dokonca aj smerom mimo krajín Európskej únie, tam kde existuje veľký potenciál rastu (a teda aj budúceho dopytu) a kde trhy nie sú ešte úplne rozdelené.
Budúcnosť krajiny by sme nemali vidieť v poľnohospodárstve ani turizme, pričom podpora prvého vyplýva z akejsi nostalgie a moralizujúcej predstavy o „poctivej" robote roľníka a druhého z naivnej viery, že my len otvoríme brány a budeme kasírovať mastné peniaze od turistov, ktorí sa k nám budú hrnúť.
A samozrejme, nevyhnutnou súčasťou úsilie ekonomicky rásť je aj budovanie prehľadnej, nekorupčnej a modernej správy verejných vecí.
Ak sa podarí zrealizovať aspoň časť z načrtnutých vízii modernizácie, rast Slovenska môže ako-tak pokračovať a napr. okolo roku 2020 by sme mohli začať dýchať na chrbát Španielsku a Taliansku. Ak nie, tak nie a hrozí nám stagnácia.
