Kríza sa skončila, prosperita nenastala.

Autor: Daniel Šmihula | 22.3.2013 o 21:44 | Karma článku: 3,44 | Prečítané:  685x

  Nasledujúce tvrdenie môže byť pre mnohých prekvapujúce, no zdá sa, že hospodárska  kríza, ktorá vypukla v roku 2007-2008 sa - už skončila. To, čomu čelíme dnes, musíme nazvať inak a výstižnejšie.  

V  súčasnosti vo väčšine  západných krajín prežívame nie krízu ale skôr obdobie ekonomickej stagnácie alebo pomalého rastu a vyrovnávania sa so sociálnymi dôsledkami krízy, ako sú nezamestnanosť a zníženie životnej úrovne.  Ďalšou výzvou pre nás je aj potreba reštrukturalizácie ekonomiky a technologickej modernizácie, ktorá sa týka nie len Slovenska, ale aj Európy a vlastne celého vyspelého sveta. Skutočnosť, že pokrízové obdobie je pomerne dlhé, nie je nič nezvyčajné. Napríklad po veľkej kríze v r. 1929- 33 sa natiahlo na celý zvyšok tridsiatych rokov.

Po začiatku tejto poslednej krízy došlo v USA - v hlavnej svetovej ekonomike - v roku 2008 k poklesu HDP o 0,3% a v roku 2009 o 3,1%. Odvtedy americká ekonomika rastie a v súčasnosti jej HDP v stálych cenách predstavuje asi 102-103% predkrízového stavu (z roku 2007). EÚ zasiahol prvý pokles až v roku 2009 (o 4,3%) v nasledujúcich dvoch rokoch bol mierny rast a v roku 2012 pokles o 0,3%. V súčasnosti jej HDP v stálych cenách predstavuje 98-99% predkrízového stavu z roku 2008. Pritom tu treba povedať, že medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely. Problém predstavuje európsky juh. Napr. Nemecko, Švédsko (a taktiež Nórsko) už dosiahli predkrízovú úroveň.

Na rok 2013 sa predpovedá v USA mierny rast, v EÚ mierny pokles, pričom Slovensko by malo rásť. (Otázka prečo sa EÚ zotavuje pomalšie, je hodno samostatnej analýzy). Uvedené charakteristiky naozaj zodpovedajú stavu stagnácie a nie recesii, či úpadku: Keď o nejaké to percento rastieme, radujeme sa, že kríza skončila, keď zas naopak o niečo poklesneme, hystericky plačeme, že kríza je späť.

V zásade sa ale pre EÚ ekonomická kríza v pravom slova zmysle skončila. Nenastala však konjunktúra. Možno čelíme aj ďalšiemu javu, ktorý nie s nami sledovanou krízou priamo spojený - a to dlhodobému trendu poklesu konkurencieschopnosti západoeurópskych krajín na svetových trhoch - veď ich pracovná sila je pomerne drahá a náročná na rôzne benefity, a súčasne neudržali tempo zavádzania technologických inovácií a nových výrob, ktoré by dokázali poskytovať vysokú pridanú hodnotu.  Svetový vedecký a technický pokrok napreduje, no Európa stráca dych a prišlo o svoju pozíciu niekdajšieho premianta....

Vráťme sa však k našej krízovej a postkrízovej situácii!

Iný než v USA a Európe bol priebeh krízy v bývalom treťom svete. V r. 2008-2010 to vyzeralo tak, že sa ho kríza nedotkne. Pokračoval v nich pomerne vysoký rast - kríza mohla byť prezentovaná čisto ako kríza „Západu". V rokoch 2011-2012 boli však zasiahnuté aj tieto štáty. Nedošlo v nich síce k poklesu ekonomiky, no k výraznému poklesu jej rastu (typickým príkladom je Brazília a India.) K poklesu tempa rastu došlo aj v Čínskej ľudovej republike a táto - zrejme aby nahradila „výpadok" dopytu zo strany vyspelých krajín, začala zvyšovať svoj verejný dlh. Vo všeobecnosti teda rast pokračuje, i keď nie takým tempom ako do roku 2008.

Slovensko zažilo hospodársky pokles v roku 2009 (o 4,9%) a odvtedy naša ekonomika len rástla- hoci výrazne nižším tempom než na aké sme boli zvyknutí v rokoch 2005-2008. V súčasnosti by malo slovenský reálny  HDP predstavovať 104-106% predkrízovej úrovne. Vysoká zostala nezamestnanosť - v roku 2012 predstavovala cca 14% oproti asi 8% v roku 2008. Na druhej strane v tom musíme vidieť aj isté pozitívum- ak menej pracovníkov dokáže vyrobiť o niečo viac, znamená to, že sa zvýšila produktivita práce. Je to, mimochodom, opakujúci sa cyklus známy z väčšina predchádzajúcich krízových období - kríza vytvorila tlak na zvyšovanie efektivity, modernizáciu a zmeny štruktúry ekonomiky, pričom sprievodným javom bol rast nezamestnanosti. Po novom naštartovaní ekonomiky si s istým časovým odstupom našli prácu aj nezamestnaní, hoci obyčajne v iných odvetviach a často aj regiónoch.

Kríza vytvára tlak aj na technologickú modernizáciu. Jej prejavy už začíname vidieť okolo seba. Popri tradičných informačných technológiách sa najzaujímavejšie novinky objavujú   v oblasti energetiky a rôznych úsporných a tzv. alternatívnych energetických technológiách- sú to napr. rôzne typy lámp s nízkou spotrebou, technológie na ťažbu bridlicového plynu, využívanie slnečnej a veternej energie a pod. U nás takmer mimo pozornosti zostal doslova exponenciálny rast využívania veternej a slnečnej energie a to práve počas rokov krízy.  Medzi rokmi 2007-2012 sa vo svete celková kapacita veterných generátorov takmer strojnásobila. V roku 2011 napr. v Dánsku veterná energia zabezpečovala 28% celej výroby elektriny. Oproti roku 2007 aj výkon celkový výkon slnečných  fotovoltických elektrární sa zväčšil  sedemnásobne.  Lídrami vo využívaní spomenutých nových technológií sa stali škandinávske krajiny, USA, Čína, Singapúr, Japonsko, Kórea a čiastočne aj Nemecko. Ostatná západná a stredná Európa, žiaľ, (s výnimkou záujmu o využívanie slnečnej energie v juhoeurópskych krajinách)  zaostala....  A to je možno hlavná príčina, prečo sa v EÚ rast nepodarilo obnoviť.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?