Vlastenec a Európan Vladimír Clementis - recenzia a voľné úvahy

Autor: Daniel Šmihula | 3.2.2013 o 12:42 | (upravené 3.2.2013 o 12:49) Karma článku: 3,93 | Prečítané:  610x

Recenzované dielo: Peter Juza (ed.):  „Vlastenec a Európan Vladimír Clementis", Bratislava: ASA, 2012 V septembri 2012 sa v Bratislave na pôda ASA konala konferencia o Vladimírovi Clementisovi. Jej výsledkom bol vyše stostranový zborník. Prispievateľmi do neho boli poprední slovenskí historici, novinári  a politológovia (Elena Londáková, Jozef Špaček, Peter Kopecký,  Martin Krno, Jozef Lysý, František Škvrnda, Michal Štefanský a  Ľuboš Jurík). Na konci zborníka boli uverejnené aj niektoré samostatné spomienky na osobnosť V.Clementisa.

 

Zborník má svoju štandardnú slušnú úroveň, čo treba uznať. Tri príspevky boli dokonca pre mňa osobne objavné: príspevok Jozefa Špačka o Clementisových študentských rokoch v Skalici, Petra Kopeckého o vklade Vlada Clementisa pri uzatváraní zmlúv s Rumunskom a taktiež úvahy Artúra Soldána o príčinách, prečo sa Clementis stal obeťou vnútrokomunistických čistiek (údajne kvôli tomu, že sa zasadzoval za pomoc pre štát Izrael).

 

Napriek početným dielam tzv. clementisológie vydaným za posledné polstročie však zostáva v prípade Clementisa mnoho nezodpovedaných otázok. Nové dokumenty a nové svedectvá sa už zrejme neobjavia. Základným nedostatkom doterajších originálnych prác, zachytených svedectiev  a spracovania dokumentov je, že boli produktom svojej doby (šesťdesiatych - sedemdesiatych rokov) a úsilia prezentovať Clementisa ako „kryštálovo čistého komunistu - obeť stalinistickej úchylky". Po roku 1993 zas bolo dôležité predovšetkým to, že bol Slovák- prvým ministrom zahraničných vecí  a to prekrývalo všetko ostatné. Bol tak cielene včlenený do panteónu  budovateľov slovenskej národnej štátnosti.

Chýba nám teda kritická analýza osobnosti a činnosti Vladimíra Clementisa. Možno aj takpovediac „pohľad sprava"- veď  Clementisom sa aj dnes zaoberajú takmer výlučne historici a politológovia ľavicovej orientácie.

Aký bol napríklad podiel Clementisa na budovaní komunistického režimu? Do akej miery bol zodpovedný za čistky na pražskom ministerstve zahraničných vecí, ktoré v r. 1948-1951 reálne prebiehali a postihli viac ako polovicu jeho zamestnancov? Ako sa sám staval k represiám a demontáži demokracie v tomto období? Prečo sa nezasadzoval dostatočne za česko-slovenských občanov, ktorí sa po vojne nachádzali v sovietskych trestných a zajateckých táboroch, väzniciach a vyhnanstve?

A vôbec- čo si sám myslel o pofebruárovom vývoji? Toto už zrejme zostane naveky záhadou. Nepredpokladám, že ako vzdelaný a rozmýšľajúci človek by slepo prijímal všetko v duchu oficiálnej straníckej línie a propagandy. Na druhej strane som presvedčený, že ako dlhoročný komunista znalý pomerov si všetky pochybnosti nechával radšej pre seba. Myslím, že nebol úprimný ani vo svojom poslednom liste manželke. Vyznieva skôr  ako pokus ju upokojiť a tak chrániť a nepodložiť ju pod nôž, než ako skutočné predsmrtné vyznanie.

Clementis sa dostával do rozporu s oficiálnym vedením komunistickej strany aj pred svojim zatknutím. Preto  sa môžeme pýtať, prečo rady komunistického hnutia neopustil. Bol za tým kariérizmus? Asi nie... Viera, že napriek všetkým nedostatkom poskytuje socializmus stále lepšie perspektívy než kapitalizmus? (Nezabúdajme, že ju nezanedbateľný čas videl „západnú demokraciu" hlavne spoza mreží alebo z pozície chudobného a sledovaného emigranta). Alebo jednoducho mechanické pokračovanie v práci v rámci hnutia, ku ktorému sa pridal v mladosti,  mal v tomto prostredí  sociálne väzby, zásluhy a pod., pričom okolo päťdesiatky sa ťažko začína nový život? Osobne sa prikláňam ku kombinácií posledných dvoch odpovedí.

V celej spracovanej literatúre o Vladovi Clementisovi mi chýba predovšetkým jeho psychologický portrét - a to z obdobia po roku 1938. Zažíval predsa výnimočné časy a zvraty svojho vlastného osudu: emigrácia, vojna, niekoľko útekov, rozpor s vedením KSČ, internácia, „vzatie na milosť", víťazstvo, kariéra v povojnovom Česko-Slovensku, víťazstvo jeho vlastnej politickej strany a ideológie, v ktorú veril, nastolenie diktatúry, za ktorú chtiac-či nechtiac musel niesť politickú i osobnú zodpovednosť, post ministra zahraničných vecí v prelomovom období, vlastný politický pád, zatknutie, vyšetrovanie, súd a rozsudok smrti...

Ale odpovede sa už zrejme nikdy nedozvieme....

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?