1914

Autor: Daniel Šmihula | 28.7.2012 o 18:07 | (upravené 11.9.2012 o 10:45) Karma článku: 1,11 | Prečítané:  170x

Prvá svetová vojna, ktorá sa začala 28. júla 1914, v zásade determinovala celé dvadsiate storočie:  Prvýkrát od barbarských čias bola do poľa vyhnaná väčšina mužskej populácie, vojna prestala byť záležitosťou profesionálov, bombardovanie a blokáda priniesli jej hrôzy z bojiska  aj do hlbokého zázemia, zničila niekoľko stáročia existujúcich impérií, predznamenala neskorší rozpad koloniálnej sústavy, dala zrod radikálnym totalitným ideológiám a v zásade plynulo pokračovala sériou konfliktov, ktoré vyvrcholili novou svetovou vojnou.

Väčšina účastníkov prvej svetovej vojny zomrela do roku 1970. Posledná veteránka vojny (Florence Green) začiatkom roku 2012. Dnes už teda nich nikto nežije.

Ešte  v  roku 1990 údajne  v Británii žilo 400 veteránov, ktorí oslepli v dôsledku pôsobenia yperitu a iných bojových plynov. Po roku 1918 teda prežili dlhý život, počas ktorého boli všetky úspechy  a víťazstvá prvej svetovej vojny prekryté novými udalosťami. Jediným   trvácnym  výsledkom bolo ich zmrzačenie....  Osud veteránov a vojnových invalidov je krušný. Väčšinou sa na nich pozabudne krátko potom, ako sa skončia posledné rozlúčkové prehliadky. Pritom veteráni britskí, francúzski, americkí  - teda z vyspelých a víťazných štátov – boli v istej výhode (napr. voči veteránom rakúskym). Osud ich generačných rovesníkov v krajinách chudobných alebo  porazených, či dokonca takých, ktoré po vojne zanikli,  bol ešte horší. V Česko-Slovensku asi 1,3 milióna veteránov rakúsko-uhorskej armády bolo zabudnutých hneď po roku 1918. I keď pravda, istá sociálna starostlivosť im bola venovaná. Hrdinami dňa boli česko-slovenskí legionári. Ktorí však boli odsunutí do úzadia v čase socializmu... Vedľajším dôsledkom takéhoto prístupu je mimochodom úplne falošná  (a zhubná) predstava, že nemáme žiadne vlastné vojenské tradície a Česi a Slováci sú len akési mäkké pacifistické nátury a švejkovia. Nie je to pravda. V Haliči a na talianskom fronte sa zúčastňovali najťažších bojov a obstáli v nich.  Žiaľ, len nie na správnej a ani nie tak úplne vlastnej strane.

Súčasná staršia a trocha aj stredná generácia je ešte stále do istej miery produktom výchovy a ideových predstáv obdobia rokov 1880- 1960, ktorých katalyzátorom bola práve prvá svetová vojna. Boli to ideológie v zásade kolektivistické – vyzývajúce k obeti za národ, štát, impérium, „česť regimentu“ alebo nejakú politickú víziu či revolúciu. Dokázali však v  dvoch svetových vojnách, revolúciách a množstve menších konfliktov obdobia 1898-1975 priviesť do zákopov desiatky miliónov mladých mužov.

Je prirodzené, že reakcia na takýto – zrejme nie úplne zdravý - stav  bola prudká  a v zmysle európskeho radikalizmu dôsledná. Viedla v šesťdesiatych rokoch k sformovaniu novej myšlienkovej paradigmy propagujúcej krajný pacifizmus, odmietanie individuálnych obetí, multikulturalizmus,  istú ľahostajnosť k verejným veciam a osudu štátu a taktiež vyzývajúcej ku konzumnému spôsobu života. Predstava, že človek poskytuje svojmu životu zmysel tak, že prináša obete v prospech vlasti alebo nejakej veľkej myšlienky sa transformovala do požiadavky, že spoločnosť je povinná každému jednotlivcovi zabezpečiť jeho osobnú sebarealizáciu a blahobyt. Keď to nie nemožné, nastupuje hlboká frustrácia a nespokojnosť.

Myslím však, že v súčasnosti dochádza k novej zmene základnej životnej paradigmy. Táto zmena je porovnateľná s vývojom, ktorý prebehol počas formovania moderných nacionálno-imperiálnych štátov v druhej polovične 19.storočia alebo potom v šesťdesiatych rokoch. Z hľadiska veselého optimisticky naladeného obdobia približne rokov 1965-2000, v ktorom si obyvatelia vyspelých západných krajín plnili svoje sny a v podstate na nich zo strany štátu neboli kladené žiadne veľké požiadavky – ba práve naopak – stále rástli zoznamy ich  práv a nárokov – vstupujeme do temnejšieho obdobia. Zrejme aj obdobia, v ktorom budú európske národy čeliť vyššej miere ekonomickej a možno aj vojenskej konkurencie. Zároveň však asi budeme schopní lepšie pochopiť myšlienkové pochody a pocity generácie našich prastarých a praprastarých otcov....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?