Čo to znamená šetriť a „šetriť“.

Autor: Daniel Šmihula | 20.6.2012 o 22:48 | Karma článku: 6,18 | Prečítané:  1377x

V reakcii na súčasnú ekonomickú stagnáciu európskych krajín a dlhovú krízu niektorých z nich sa  logicky ozýva  volanie po úsporách a šetrení.  Pre mnohých sa slovo „šetriť“ – zámerne v úvodzovkách – stalo akousi posvätnou mantrou a šetreniu dokonca prikladajú akúsi vyššiu morálnu hodnotu.

 

Ako to je však v skutočnosti? Aký môže byť  význam šetrenia v súčasnej situácii?

Predovšetkým si treba uvedomiť, že hospodárenie štátu v moderne dobe nie je mechanickým  odrazom finančných pomerov domácnosti, ako ju pozná väčšina z nás. Ak má domácnosť ekonomické problémy, jednoducho obmedzí výdavky, čo bude pri konštantných príjmoch prichádzajúcich z vonkajšieho prostredia – napr. mzde – znamenať, že vznikne istý disponibilný rozdiel, ktorý možno použiť napr. na splácanie dlhov.

V minulosti – tak do 19. storočia - keď štátne rozpočty predstavovali asi len 10% celého HDP krajiny,  pričom 80% výdavkov šlo na armádu a zvyšok najmä na štátnu správu a panovnícky dvor, šetrenie na úrovni štátu malo svoju logiku. Štát vtedy nevystupoval ako aktívny ekonomický subjekt a do ekonomiky zasahoval predovšetkým cestou regulácií. Výdavky na armádu na zbrojenie a pod. mali aj svoj ekonomický význam, ale nedalo sa to porovnať napr. s investíciami do železníc alebo školstva. Peniaze určené na armádu produkovali len jednoduchý dopyt.

V súčasnosti tento mechanizmus  neplatí. Cez štátny rozpočet sa „prelieva“ 30-60% HDP.

Znamená to, že keď štát začne len jednoducho obmedzovať výdavky a nebodaj z ušetreného uhrádzať splátky zahraničným veriteľom, tak podstatným spôsobom znižuje dopyt a tak priškrcuje vlastnú ekonomiku. Takáto medicína môže preto spôsobiť len zostupnú špirálu znižovania ekonomickej produkcie, neschopnosti produkovať zdrojov na splácanie dlhov a následne volanie po novom a novom šetrení....

To sa v zásade stalo s viacerými európskymi ekonomikami v posledných dvoch- troch rokoch.

Východisko zo situácie musí byť iné než jednoduché „šetrenie“.

Je ním podpora rastu- šetrenie preto  treba chápať ako nie prosté a nebodaj plošné obmedzenie výdavkov, ale ako presmerovanie zdrojov spoločnosti  na podporu ekonomického rastu.

Štát môže naozaj spraviť revíziu svojich výdavkov a napr. potlačiť v rámci toho aj korupciu a rozkrádanie.

Ušetrené prostriedky by však mal:

a)    využiť na zníženie daní a počítať s tým, že súkromný sektor si s nimi dokáže poradiť lepšie (neoliberálne riešenie)

b)    investovať do prorastových aktivít - školstva, vedy, zavádzania nových technológií, budovania užitočnej infraštruktúry a pod.

 

Za slovom šetrenie musíme v skutočnosti vidieť reštrukturalizáciu výdavkov štátu a spoločnosti smerom od bežnej spotreby k podpore budúceho ekonomického rastu – nie ich prosté znižovanie. Takéto plošné škrtenie by len znížilo dopyt bez skutočne pozitívnych efektov. Vysoké dlhy sami o sebe nie sú problémom. Ten nastáva len v okamihu, keď ich nemáme z čoho splácať.

V súčasných európskych pomeroch, keď Európa má len obmedzené surovinové zdroje a množstvo pracovných síl bude v najlepšom prípade stagnovať, je optimálnym riešením investícia do nových technológií – predovšetkým takých, ktoré znižujú náročnosť na energetické a surovinové vstupy a pracovnú silu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?