Prečo študujeme dejiny.

Autor: Daniel Šmihula | 30.12.2011 o 11:56 | (upravené 30.12.2011 o 12:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  204x

Odpoveď na často kladenú otázku, prečo sa zaoberať dejinami je jednoduchá: Dejiny študujeme preto, aby sme podstatným spôsobom rozširovali svoje osobné skúsenosti o tom, ako funguje ľudská spoločnosť a ako je možné riešiť rôzne situácie v politike, správe, verejnom živote a napokon i vo vlastnom živote.

 

  

 

Tieto poznatky dávajú človeku moc a slobodu. Krásne to vystihol Jared Diamond (vo svojej knihe Osudy ľudských spoločností), keď sa snaží nájsť odpoveď na to, prečo malý počet Španielov dokázal v 16. storočí ovládnuť masy Indiánov. Neboli za tým len kone a železné zbrane, ale aj istá prevaha v oblasti spoločenských vied a poznania dejín. Za klasický príklad tejto španielskej intelektuálnej prevahy považuje konanie oboch strán pri situácii, v ktorej došlo k zajatiu inkského vládcu Atahuallpa Hernandom Pizzarom:

 "Keď sa vrátime od vecí nadzemských do skutočnosti, zlý odhad situácie zo strany Atahuallpa, Challcuchima, Montezuma II. a nesčíselných ďalších vládcov pôvodných Američanov, ktorí boli vždy preľstení Európanmi, bol dôsledkom jedného faktu: Žiadni vtedy žijúci obyvatelia Nového sveta neboli nikdy v Starom svete, takže nemohli samozrejme mať nejaké konkrétne informácie o Španieloch. I tak sa však len ťažko vyhneme záveru, že Atahuallpa mal byť obozretnejším. Na to by však jeho spoločnosť musela mať skúsenosti so širším rozpätím ľudského správania. Taktiež Pizzaro došiel do Cajamarcy bez toho, aby mal o Inkoch akékoľvek ďalšie informácie okrem tých, ktoré sa dozvedel pri výsluchoch obyvateľov inkskej ríše, s ktorými sa stretol pri svojich dvoch predchádzajúcich pristátiach na peruánskom pobreží v rokoch 1527 a 1531. Ale napriek tomu, že sám Pizzaro bol negramotný, patril do spoločnosti s tradičnou znalosťou písma. Španieli sa z kníh dozvedali o mnohých súčasných civilizáciách v krajinách ďaleko od Európy a tiež o niekoľkých tisícročiach európskej histórie. Navyše Pizzaro svoju pascu na Atahuallpu vyslovene naplánoval podľa vzoru úspešnej Cortézovej stratégie v Mexiku, ktorá sa stala všeobecne známou.

Stručne povedané, znalosť písma učinila zo Španielov dedičov ohromného množstva poznatkov o ľudskom správaní a histórii. Atahuallpa naproti tomu nielenže nemal žiadnu predstavu o samotných Španieloch a ani žiadnu osobnú skúsenosť s akýmikoľvek inými dobyvateľmi zo zámoria, ale ani nikdy nepočul (ani nečítal) o podobných ohrozeniach kohokoľvek iného, nech to už bolo kdekoľvek inde alebo kedykoľvek predtým v dejinách. Táto obrovská priepasť medzi osobnými a sprostredkovanými skúsenosťami Pizzara a Atahuallpa prvého z nich podnietila k tomu, aby nastražil svoju pascu, zatiaľ čo druhého zaslepila tak, že sa do nej chytil."

 

 

Aby sme neuvádzali príklady len z takzvaných veľkých dejín: Mladý právnik, ktorý teraz nastúpi na akékoľvek miesto v štátnej správe, stretne sa s pojmom aproximácia práva. V danom kontexte nedávnej minulosti išlo o prispôsobovanie noriem slovenského práva tým zasadám a normám, ktoré sa uplatňujú v európskom práve. A zodpovedne môžeme povedať, že právnik, ktorý vie niečo o problematike odstraňovania právneho dualizmu za prvej ČSR, o zjednocovaní regionálnych právnych systémov pri vzniku centralizovaných štátov, o pokusoch radikálne zmeniť existujúce právne systémy pri niektorých revolúciách a reformátorských úsiliach, alebo napokon aj pri zavádzaní anglického či francúzskeho práva v kolóniách, sa na to pozerá inak a je lepšie pripravený ako ten, čo o niečom takom nemá ani tušenie....

Ekonóm, ktorý vie niečo o dejinách ekonómie, vie lepšie a s väčším nadhľadom analyzovať aktuálny vývoj ako ten, čo takéto poznatky ignoroval. Expert na medzinárodné vzťahy, ktorého horizont udalostí sa končí niekedy v čase okolo jeho vlastného narodenia, sa odstrašujúcim spôsobom ochudobňuje o obrovský rezervoár historických skúseností z konania štátov v medzinárodnej politike v minulosti.

Preto história by mala byť základom aj pri štúdiu a výučbe práva, ekonómie a politických vied.

 

(Úryvok z mojej najnovšej knihy „Najstaršie dejiny spoločnosti, štátu a práva".)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?