James Fulcher: Kapitalizmus (recenzia)

Autor: Daniel Šmihula | 17.3.2011 o 22:53 | Karma článku: 3,83 | Prečítané:  1389x

James Fulcher: Kapitalizmus Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010 (recenzia) Útla asi stostranová knižočka Jamesa Fulchera je stručným opisom fungovania kapitalistickej trhovej ekonomiky. Neponúka žiadne prevratné náhľady a ani zdrvujúcu kritiku. Pôsobí skôr ako skriptá alebo značne rozšírené heslo zo slovníka.

Opisuje históriu vzniku kapitalizmu (podľa autora) v 17. storočí. Jeho korene vcelku v súlade so zaužívaným názorom vidí v obchodnom kapitalizme diaľkových výprav za korením a v priemyselnej revolúcii na konci 18. storočia v Anglicku. Zaujímavá je jeho úvaha o tom, ako racionálne vedené továrne, v ktorých bolo tempo práce určované strojmi a nutnosťou vzájomnej koordinácie, prvýkrát jednoznačne  oddelili pracovný a voľný čas- a ako sa voľný čas, v ktorom sa robotník stáva konzumentom, skomercionalizoval. Vznikol tak aj priemysel zábavy.

Podľa jeho názoru za vznik výrobného kapitalizmu práve v Anglicku vďačí táto krajina tomu, že normandskí králi z pozície dobyvateľov vytvorili silnú centralizovanú monarchiu bez feudálnej roztrieštenosti a s jednotným právnym systémom. S týmto názorom možno súhlasiť, žiada sa však dodať, že nepopierateľný vplyv mala aj ostrovná poloha Británie- chránila krajinu pred nepriateľskými armádami a tak na rozdiel od štátov  na kontinente, obrana a vojny nepohlcovali celú pozornosť spoločnosti.

Pozná tri štádia kapitalizmu: kapitalizmus voľnej súťaže, riadený kapitalizmus, a od osemdesiatych rokov 20.storočia tzv. privatizačný neoliberálny kapitalizmus (ktorý ale nepovažuje za žiadne finálne štádium). Zdôrazňuje nutnosť silného štátu vo všetkých štádiách vývoja kapitalistickej ekonomiky. Všíma si aj opätovné zväčšovanie sociálnej nerovnosti v tzv. privatizačnom kapitalizme.

Fulcher opisuje i rozdielny vývoj kapitalizmu vo Švédsku, USA a Japonsku. Globalizáciu chápe ako nevyhnutný dôsledok rozvoja dopravnej a komunikačnej techniky. Upozorňuje však, že absolútna väčšina kapitálu cirkuluje medzi hŕstkou najbohatších krajín a rozdiely v príjmoch medzi vyspelými krajinami Západu a chudobnými oblasťami Afriky a Ázie sa v podstate od konca 18.stročia neustále zväčšujú a sú väčšie než boli napr. za kolonializmu.  Len nepočetným  rozvojovým krajinám  sa podarilo pripojiť ku skupine bohatých.

Definuje krízu ako nevyhnutný znak kapitalistickej ekonomiky. Kapitalizmus prináša krízu ale aj obdobia nebývalých konjunktúr nemožných v iných ekonomických systémoch.

V poslednej kapitole  radí tým, ktorým sa nepáči súčasný kapitalizmus, aby sa pokúšali nie o alternatívy, ale o zmeny v rámci systému.  

 

Na záver možno povedať nasledovné: Kapitalizmus je veľmi efektívna forma usporiadania ekonomického života. Neznamená to ale, že vysoká ekonomická efektivita musí automaticky znamenať aj vysokú spoločenskú efektivitu. Fungovanie  a prežitie spoločnosti vyžaduje korekciu kapitalistického ekonomického mechanizmu – práve preto,  aby bola zabezpečená sociálna solidarita, primeraná rovnosť nutná na udržanie jednoty, demokracie  a sociálneho zmieru, obrana, ekologicky udržateľný rozvoj  a pod. (Človek a spoločnosť nie sú len ekonomické kategórie, obsahujú v sebe aj mimoekonomické stránky a požiadavky života, ktoré tiež musia byť naplnené.)

Kapitalizmus potrebuje silný štát- a to z dôvodu zabezpečenia neekonomických potrieb a i z dôvodu udržania samotného kapitalizmu. Nie silný štát ako vlastníka podnikov, ale predovšetkým ako garanta právnych záväzkov, bezpečnosti, rešpektovania zákonov  a trhového mechanizmu ako takého. Kapitalistická trieda síce potre trhové hospodárstvo, ale každý individuálny podnikateľ by si rád zabezpečil pre seba nejaký súkromný „socializmus“ (v zmysle vlastného vyradenia z negatívneho pôsobenia trhových síl): sníva o monopolnom postavení, ktoré by mu umožnilo diktovať podmienky spotrebiteľom, dodávateľom, odberateľom   a zamestnancom alebo o nejakej forme „renty“- bezpečného sa napojenia na verejný rozpočet, z ktorého by pravidelne získaval prostriedky vo forme akejsi dane- napríklad byť vlastníkom sociálnej či zdravotnej poisťovne, do ktorej všetci platia povinne zo zákona, ale on poskytuje protihodnotu „trhovo“ či pseudopodnikateľsky- v jeho interpretácii podľa vlastného uváženia.

Mnohí pseudopodnikatelia navyše používajú koncepciu voľného trhu a voľnej súťaže úplne nesprávne- ako ospravedlnenie svojej ignorácie k sociálnym potrebám ostatných v zmysle koristníckej ideológie, že oni sa vyšvihli a teraz môžu „slobodne“ všetkým diktovať podmienky a ovládať ich. A kto hovorí o štátnej kontrole či sociálnej ochrane, je „komunista“.

Zmyslom funkčného ekonomicky prínosného voľného trhu ale nie je primitívny sociálny darwinizmus, keď podnikateľ bezohľadne využívajúci svoje majetkové postavenie a paralýzu štátu tvrdo diktuje podmienky zamestnancom a spotrebiteľom („Ja som sa „vyšvihol“ a presadil sa, vy mi musíte otročiť a posluhovať a ja sa nemusím ničím obmedzovať!“), ale stav, keď robotníci súťažia  medzi sebou  o to, kto za čo možno najnižšiu mzdu odvedie najlepší výkon, a podnikatelia o to, aby napr. zamestnali robotníkov za čo najlepšie podmienky.

Slobodná trhová hospodárska súťaž predpokladá konkurenciu nie medzi triedami ale medzi subjektmi na jednej spoločenskej a ekonomickej úrovni.

Fulcherové dielo je aj o tom – možno ho preto odporúčať mnohým slovenským zbohatlíkom, ktorí sa domnievajú, že pre nich neexistujú žiadne pravidlá a že sú „podnikateľmi“ preto, že sú bohatí- a pritom nezhodnocujú svoj majetok v ekonomickom cykle, v rámci ktorého sa produkujú nejaké materiálne hodnoty, ale čisto len špekuláciami prostredníctvom politických kontaktov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?